z histórie botanickej ilustrácie

prvá encyklopédia citrusov – ‘Hesperides’

 

 

Vladimír W. Rosenfeld & Olga Urminská

 

 

Prvá ilustrovaná encyklopédia citrusov bola vydaná roku 1646 v Ríme.  Ako k tomu došlo?  čo bolo podnetom k tomuto projektu?  Kdo boli predchodcovia, poradcovia, ilustrátori, a iní spolupracovníci autora?  A kdo bol Ferrari – autor tejto knihy?  Dal by sa o tom urobit nádherný historický film … .

 

 

 

Na začiatku sedemnásteho storočia, keď bol citrus v Europe ešte stále očarujúcou novinkou, keď Renesancia  končila a Barok začínal, keď veda ešte nebola až tak rozčlenená ako dnes,   keď medzi zahradníctvom a botanikou ešte nestál až tak vysoký plot akadémie, ba dokonca obe šlachetné snaženia sa volne splývali s poéziou, v čase keď sa systematická botanika zaoberala viac opisom odlišností než súvislostí, žil v Ríme šlachetný zámožný muž menom Cassiano dal Pozzo (1588 - 1657), ktorý založil a financoval, zbierku malieb a kresieb na hárkoch papiera, ktorú volal ‘Papierove Múzeum’.  Toto múzeum dokumentovalo kuriozity zo sveta minerálov, živočíchov a rastlín, včítane citrusovníkov.  Zbierka obsahovala vyse 7000 krezieb a akvarelov.

Vačšina kresieb a akvarelov citrusov v tomto Papierovom Múzeu (Museo Cartaceo) boli  zhotovené Vincentom Leonardim (Vincentius Leonardus). Vincento Leonardi nebol prvý botanický ilustrátor citrusov, ale prvý encyklopedický.  Za modely použil unikátne exempláre ovocia zadovážené mu zo široka ďaleka Pozzom a inými.  Jeho naturalistické štúdie boli prevedené priamym pozorovaním skutočných predlôh, s velkým dôrazom na presnosť a úplnosť zobrazenia až do najmenších detailov.

V roku 1622   Cassiano dal Pozzo bol pozvaný stať sa členom ‘Accademia dei Lincei’ (Akademia v Linxe), prvej vedeckej spoločnosti v Europe.  Do tejto akadémie  tiež patril Galileo Galilei a okruh jeho najbližších priatelov a patrónov.  Všetci členovia boli vášnivo zameraní na prírodné vedy.  Niektori prevážne ako patróni, iní viac ako bádatelia, iní zas ako výtvarníci, ale akýkolvek bol ich hlavný prístup, vášeň v prírodovedu ich spájala.  Jeden z priatelov, študent a obhájca Galilea, menom Filippo Magalotti napísal knižku ‘Strucná inštrukcia pre pestovanie citrusov vo vázach a ako espaliere’.  Keďže citrusy sa vtedy volali ‘Cedrati a Lumie’, názov knižky v originali bol ‘Breve Istruttione per vasi, e spalliere di cedrati, e lumie’. X1

Pozzo poslal kópiu tejto knižky ako dar Francúzovi s dlhým menom Nicolas Claude Fabri de Peiresc ktorý si dopisoval s každým kdo vtedy niečim bol.  Nicolas mu poslal ďakovný dopis v ktorom sa mu sťažoval na nedokonalosť názvoslovia tohoto ovocia a problémy aké má s identifikovaním odrôd v svojej vlastnej zbierke citrusov.

Cassiano dal Pozzo, inšpirovaný týmto dopisom, sa pustil do organizovania knihy o citrusovníkoch aku dovtedy svet nevidel.  Nielen že projekt sám financoval, ale do  patronáže sa tiež pokusil zaangažovat Francúzkeho  kráĺa Luisa XIII a nepriamo Pápežovu pokladňu.  Zostavením knihy splnomocnil Jezuita Giovanniho Battistu Ferrariho.

 

A tak, prv než sa ‘papierove múzeum’ roztrúsilo svetom, dokonca prv než boli všetky obrázky zhotovené, začal Jezuit Giovanni Battista Ferrari (rodený 1583 – 1655 v Siene), farár, neskoršie Pápežov poradca v Horticulture a profesor hebrejčiny na dôchodku, dnes už v aukčných miestnostiach svetoznámu 4 dielnu knihu Hesperides, ktorej dlhý titul bol Hesperides sive de Malorum Aureorum Cultura et Usu Libri Quatuor,  knihu o citrusoch, prvú na svete svojho druhu. x2 

V tejto knihe sa Ferrari pokúsil dokumentovať všetky vtedy známe odrody citrusu, ich mená, históriu, záhradnickú prax, kuchárske recepty na ich použitie, zdravotnické a kozmetické použitia, jeho vedecké úvahy o citrusoch, staré legendy,  ba dokonca vytvoril množstvo svojich vlastných legiend o citrusovníkoch … .

Podla predloh z ‘papierového múzea’, poveril ilustrovanie ‘Hesperides’ vtedajším majstrom nových grafických techník. ilustrácie boli prevedené technikami intáglia, ktoré boli v sedemnástom storočí novinkou a umožnili precíznejšie a detailnejšie prevedenie než zaužívaná technika drevorezu. Väčšinu ilustrácií s krezieb a akvarelov papierového múzea previedol grafickými technikami na medené dostičky Cornelis Bloemaert, (ale tiež iní, napríklad Dominique Barri Barričre). Intaglia boli prevedené v technikách medorytu, medoleptu,  kombinácii oboch, a na niektorých bola pridaná aj suchá ihla.  Mimo 115 čiste botanických illustrácii boli zobrazené tiež skleníky, štepárske a iné záhradnické potreby a alegorické výjavy mytológie citrusov.

Táto kniha, vydaná v Ríme v roku 1646, bola natolko úspešná, že inšpirovala tvorbu podobných v rôznych častiach Europy:

Jan Commelin – Nederlantze Hesperides (1676)

J. C. Volkamer – Nürnbergische Hesperides (1708-14)

Abbé du Brueil  edition of Risso a Poiteau – Histoire naturelle des orangers (1818)

 

šestdesiat rokov po vydaní ‘Hesperides’ sa ocitlo ‘Papierove Museum’ vo Vatikánskej zbierke a o dalšich šestdesiat rokov bola časť z neho zakúpena pre Anglickú kráĺovsku knižnicu vo Windsore.  Neskoršie bola časť tejto zbierky predaná parížskym antikvariatnikom ktorí tieto dnes velmi cenné ilustrácie ďalej roztrúsili x3. ‘Papierove Múzeum’ ako zbierka takmer zaniklo.  Vravím ‘takmer’, pretože ju zachránila publikácia.

Profesor David Freedberg z New Yorskej university Columbia a Profesor Enrico Baldini z Bologne v Taliansku roky hladali fragmenty tejto roztrúsenej zbierky.   Dnes sa prírodovedná časť Papieroveho múzea nachádza v:

 

Royal Library, Windsor Castle  - Královskej Knižnici vo Windsore

Library of Royal Botanic Gardens, Kew - Knižnici Kralovskej Botanickej zahrady v Kew

Institut de France v Paríži

Courtauld Institute Galleries

Fitzwilliam Museum

Victoria & Albert Museum

Rijksmuseum, Amsterdam

Súkromnej zbierke Herberta Boone

A v ďalších vyše 200 súkromných a inštitučných zbierkach

 

 

Stránka z Ferrariho ‘Hesperides’

reprodukovaná s povolením knižnice Missouri Botanickej Zahrady USA

 

===============================================================

 

Poznámky:

 

X1

 

‘Breve Istruttione per vasi, e spalliere di cedrati, e lumie’ nebola jediným predchodcom ‘Hesperides’. Básnici, záhradnici, kuchári a prírodovedci sa samozrejme zaoberali citrusom aj pred Ferrarim. napríklad Celio Calcagnino napísal Commentaria de Citro a Giovanni Pantano dve knihy ‘De hortis Hesperidum’.  Velkí botanici šestnásteho storočia ako Matthioli, ktorý sa preslávil svojou drevorytmi ilustrovanou knihou ‘Commentarii’ a neskoršie  pôsobil 20 rokov ako lekár Maximiliana II v Prahe,  tiež citrus nevynechali, ale Ferrari bol prvý ktorý zostavil knihu s cieĺom systematického prehladu všetkých vtedy známych citrusovníkov, zahradnických praktík, mýt, kuchárskych receptov, medicinných a kozmetických použití,… proste encyklopedické dielo na tento subjekt.

 

X2:

 

‘Hesperides’ – v Gréckej mythológii sa ovocie citrusu volalo ‘zlaté jablká z ostrova Hesperides’, plody prinášajúce nesmrťelnosť bohom.

Takže titul Ferrariho knihy ‘Hesperides’ by sa dal volne preložiť:  ‘O zlatých jablkách – ich pestovaní a používaní’

 

X3: 

 

Z času na čas sa v aukčných miestnostiach objaví grafická stránka z téjto knihy.  Ak je v zachovalom stave a nevyfarvená, cena stúpne nad 1500 dolárov. Len botanických ilustrácii má ‘Hesperides’ vyše 100 ilustrácii.