Otakárek citrusový

alebo

nielen Ľudia sú milovníci citrusov

 

Vladimír Weiser Rosenfeld

 

 

 

“Oh aké sú krásne tie motýľe z teplých krajín”, myslel som si ako dieťa, člen krúžku ochrancov prírody v Bratislave. Bol som opojený obrázkami veľkých pestrofarebných motýľov z Brazílie.  Ale keď sme prišli na Havaj, bol som sklamaný.  Motýľe tu nelietali.  Takmer.1  Roky po tom, čo sme vysadili v záhrade citrusové stromčeky, zmienil som sa o tom Oľge a tu zrazu jeden krásny veľký biely motýľ s čiernou kresbou a trochou žltého a modrého vyfarbenia pomaly, vznešene priplával k nášmu citrónovníku, pokrúžil nad ním, takmer sa dotkol jedného z listov, preletel k ďalšiemu citrónovníku - Citrusu maxima -, pomaličky nad ním zakrúžil a  po takejto krátkej návšteve každého citrusového stromčeka majestátne odplával vzduchom do ďalšej záhrady. 

Rozbehol som sa za ním.  Chytiť som ho síce nedokázal, ale sám som sa chytil na ostnatom drôte susedovho plota a vrátil sa s roztrhnutými nohavicami. Oľga sa smiala: “Dobrá gazdinka za pierkom aj cez plot preskočí, ale ty si taký gazda, že si za motýľa aj nohavice roztrháš. pozri.”  Podišla k stromčeku a ukázala prstom na vetvičku, nad ktorou motýľ pred chvílou zakrúžil. Na konci vetvičky bolo niekoľko mladých lístkov hráškovej farby a na každom z nich jantárová perla – malé polopriezračné žlté vajíčka. Aké to starostlivé od tej mamy, dať na každý list len po jednom vajíčku aby malo bábo čo jesť a navyše, keď mrholilo, ich klásť na spodnú časť listu.

    

 

   

 

                 

 

Začal som tie vajíčka pozorovať.  Keď sa húseničky vyliahli, vyzerali škaredo - hnedé ako vtáči trus – asi aby ich vtáci nepozobali.  Neprekvapilo ma to, veď je bežné, že z krásnych pestrofarebných húseníc vyrastú nenápadné nočné motýľe a z nenápadných húseníc vyrastú krásne motýľe dňa. Prekrásny Otakárek citrusový je v tomto jednou z výnimiek, ale to sa ukázalo až neskôr.

 

 

 

 

 

 

Hneď po vyliahnutí, zjedli húseničky šupinu svojho vajíčka a potom sa pustili do usilovného ohrýzania okraja listu. Hotovy cirkus. Mnohé pri tomto horolezectve spadli do trávy.  Zľakol som sa, že takto stratím všetkých malých cirkusákov a tak som jedného  zobral do kýbla a začal mu nosiť listy z rôznych odrôd citrusových stromkov. 

 

       

 

Húsenička rýchlo rástla a (asi zo všetkej tej zelene lístia) zelenela a skrásnievala.

 

 

Na chrbte sa jej objavili velké tmavé fľaky, ktoré vyzerali ako obrovské oči.

 

Keď ju niekto vyrušil, stiahla si krk do seba, a tým ten chrbát z dvomi veľkými fľakmi vyzeral ako obrovská hlava:

 

nastrašená

 

polonastrašená

 

Keď tento manéver nepomohol – neodstrašila ma, vyplazila veľkú rozdvojenú, žltú „anténu“. 

Keď husenička narástla natoľko, že sa už nemohla zmestiť do kože, zmľandravela, stmavla a zvliekla si starú kožu, aby mohla znovu rýchlo rásť.  Keď bola z dôvodu prevleku kože v tomto letargickom stave, odfotil som ju ako ma tými žltými „rohmi“ straší. Na konci tela môžte vidieť takmer vyzlečenú starú kožu:

 

po približne 10. dňoch rýchleho rastu a niekoľkých výmenách kože znovu spomalila, vyškrabala sa na vyvýšené miesto, upevnila sa hodvábnou nitkou dolu hlavou a zmeravela. 

 

 

 

     

 

Trochu som sa bál, že moja zverenkyňa ochorela, ale do rána bola zakuklená. kukly vyzerali takto:

 

   

 

vyše týždna vyzerala kukla ako nehybná sfinga. Medzičasom som pozrel do literatúry a zistil som že:

 

Otakárek Citrusový, je tiež zvaný Otakárek čínsky a Otakárek ázijsky, latinským menom Papilio xuthus Linnaeus, 1767, je subtropickým motýľom blízko príbuzný s Otakárkom ovocným – Iphiclides podalirius a Otakárkom fenyklovým – Papilio machaon (tiež sa na O. citrusového podobajú), ktorí sa vyskytujú v čechách. 

Húsenice O. citrusového sa živia listami citrusovníkov (zjedia asi 10 listov a už sú zakuklení), motýle sa živia peľom a nektárom z rôznych kvetov červenej farby. Keď citrusové lístie nie je dostupné, pokúsi sa húsenica uživiť iným lístím. Keď kvety červenej farby nie sú dostupné, uskromní sa motýľ peľom a nektárom kvetov inej farby, najradšej žltej. Tak ako iné motýle, pestujú sa aj tieto na predaj kukiel pre masové vypúšťanie motýľov pri oslavách, napríklad svadbách. Môj internetový známy, ktorý pestuje citrusy v Berlíne, takto kúpil pár kukiel z Londýna, aby si obohatil citrusový skleník motýľmi…

 

Dni plynuli a kukla tmavla, spriesvitňovala a začala sa vrtieť.

 

 

jedného slnečného rána sa z nich vykuklil mokrý, čiernobiely motýľ. vyliezol z nádoby sušiť sa na slnku, len prázdna kukla tam po ňom zostala.

        

 

postupne - schnutím a pohybom - nadobudli krídielká letuschopný tvar, ale motýľovi sa ešte lietať nechcelo. kde som ho položil, tam odpočíval:

 

 

 

človeče, Otakárek citrusový, veď Ty si model!

 

Zobral som Otakárka a dal do kýbla s červenými kvetmi, aby sa napil nektáru a nakŕmil peľu: 

 

 

v tom zazvonil telefón. Volal môj štvorročný vnuk z pevniny:

“Vlado, poď sem.” vraví.

“Nemôžem, si príliš ďaleko, radšej ty príď sem,” skúšam ho v logike.

“Radšej ty príď ku mne, Vlado, pretože ja tu mám veľa hračiek,” zdôvodnuje.

“Paľko, ja tu mám hračky tiež,” nevzdávam sa.

“Ale ja mám dobré hračky. Sú tvoje hračky tiež dobré?” overuje.

“Nuž, v kýbli mám motýľa…” začínam vymenovávať.

“Dobre,” prerušuje ma, “beriem si taxík a hneď som tam!”

 

 

Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

 

Poznámky:

 

1.: 

 

Havaj spestrila motýľe sveta len o dve odrody a to veľmi nenápadného vzhľadu (červenkastého Pulelehua (Kamehamehu motýľa) - Vanessa tameamea a bledomodrého Havajského modráčika - Udara blackburnii). Občas tu tiež možno vidieť Beláska a Monarcha sťahovavého 1.1 a naňho sa podobajúceho motýľa Passiflorového 1.2.

 

1.1:

 

Motýle Monarcha sťahovavého – Danaus plexippus tu kladú vajíčka na listy okrasného stromu „Koruna Kráľovny Emy” – Calotropis gigantea, z kvetov ktorého, robia Havajčania voňavé vence na slávnostné príležitosti. Kvety tohoto stromu, ako jeho meno naznačuje, majú tvar kráľovskej koruny.

raz za rok, keď nastane čas,  riskujú tieto motýle život letom zo všetkých častí súostrovia na jeden ostrov, kde sa stretnú v parku, v korunách jednej skupinky Austrálskych borovíc – Casuarina equisetifolia, vysoko nad hlavami nič netušiacich chodcov a po párení zas letia späť, každý na svoj ostrov, klásť vajíčka na mladé listy Koruny Kráľovny Emy…

Havajský Monarch sťahovavý sa od nehavajských Monarchov líši tým, že sa medzi nimi oveľa častejšie vyskytujú úplne bielokrídli jedinci, ktorí, ak sú vzájomne pestovateľom skrížení, majú všetkých potomkov bielokrídlych. 

 

1.2:

 

Na záver by som chcel spomenúť motýľa Liany Passiflory - Agrius vanillae, ktorej húsenice tu jedia mladé listy rôznych odrôd Passiflory (v doslovnom preklade „kvet vášne“, aj keď v čechách a na Slovensku sa nazýva Múčenkou). Tento motýľ má podobne ako Monarch sťahovavý krídla pomarančovej farby s čiernou vzorkou, ale je  menší, s prekrásnym strieborným zafarbením na spodnej strane krídiel. Keď sedí zo zatvorenými krídlami na rastlinke, leskne sa ako strieborný zázrak.