Rozmnožovanie citrusových a iných stromov odrezkami koreňov

Vladimir Weiser Rosenfeld

 

 

Možno vás prekvapuje môj nezvyčajný spôsob množenia citrusovníkov, ale podobné návrhy majú dlhú tradíciu. Už v roku 1 714 ukázal Johann C. Volkamer v druhom diele svojej slávnej knihy Nurnbergische Hesperides spôsob ako množiť citrusovníky zakoreňovaním listov.

 

Určite uznáte, že to nie je ten najrýchlejší spôsob

 

Ak máte skúsenosti s množením stromčekov odrezkami vetvičiek, iste viete, že najspoľahlivejšie je, ak ich zakoreníte už pred odstrihnutím – či už ohnutím stredu vetvičky pod zem alebo priviazaním vlhkej rašeliny na vetvičku a jej obalením igelitom či fóliou tak, aby nevyschla. Podobných „pod“ techník je viac. Napríklad kôra a lyko sa môžu v tej časti úplne alebo čiastočne odstrániť – voľba postupu záleží na schopnosti konkrétnej odrody sa zakoreniť. Takto postupne separované odrezky sa úspešne zakorenenia vďaka kontinuita ich vyživovania. Ak zakorenenia zlyhá, použili ste príliš vlhkú rašelinu a tak odrezok zhnil alebo ste ho odstrihli priskoro a preto uschol.

Po založení sadu v našej tropickej záhrade sme z nedostatku miesta a nadbytku elánu začali uvažovať o rozšírení našej malej citrusovej zbierky o odrody vhodné na pestovanie v kvetináčoch. Kombinovaním mojich skúseností z pestovania citrusov v záhrade a pestovania ozdobných bonsajov v kvetináčoch som sa do toho pred pár rokmi pustil.

Na úspešné pestovanie stromčeku v nádobe treba odrezať hlavný koreň a neskôr pristrihnúť i bočné korene. Dôvody sú aspoň tri:

- horizontálne korene „vyskakujú z kvetináča”;

- hlavný koreň dvíha stromček z kvetináča;

-           odstrihnutím hlavného koreňa podporujeme rast bočných konárov, vďaka čomu má stromček peknú korunu a bočných koreňov, čím sa strom v kvetináči stabilizuje a tiež sa zvyšuje výživa vlásočnicových koreňov.

Postupne som začal experimentovať s využitím odrezkov koreňov na rozmnožovanie. Úspech som mal (zatiaľ) stopercentný!

 

Ako to robím:              

Hrúbka odrezaného koreňa – u citrusov som doteraz skúsil (a uspel) s korienkami priemeru od 3 mm do 35 mm, ale najrýchlejšie vyrazili puky na odrezkoch hrúbky ceruzky.

Ak necháme odrezky pod materským stromom a vyčnievajú zo zeme len kúsok, možno ich natrieť červenou farbou, aby sa omylom neprikryli zemou. Rez tiež možno natrieť voskom či lakom proti uschnutiu povrchu, ale puky vyrastú aj bez tohoto zákroku, len budú o niečo nižšie pod zaschnutou časťou.

Ak množíme z povrchových – horizontálnych korienkov, môžeme ich jednoducho po odrezaní podoprieť kamienkom dohora proti svetlu a až neskôr, po vypučaní konárikov, rastlinku presadiť spod tieňa koruny materského stromu na vhodnejšie miesto. Výhodou takéhoto postupu je, že sa korienok môže okamžite, nespomalený šokom z presadenia, pustiť do produkcie novej rastlinky/rastliniek.

Ak však získame korienky počas presádzania stromčeka a odrezky hneď zasadíme do samostatných kvetináčov, nove klíčky síce začnú rast trochu neskôr, ale nesúťažiac o svetlo a pôdu s pôvodným, materským stromom rastú trochu rýchlejšie.

 

 

Na fotografiách vidíte postup rozmnožovania 35mm hrubého koreňa kumkvátu Fortunella japonica. Prvá vetvička z tohoto približne 20 rokov starého koreňa vyrazila až 5 mesiacov po odrezaní. U mladších a tenších koreňov sa prvé puky objavujú zvyčajne po 3 až 4 týždňoch.

 

Ktoré odrody sa takto dajú množiť:     

Citrus Medica „Etrog“                      

Od zasadenia semienka po prvý kvet mi to trvalo 25 mesiacov, pretože prvý rok rástli stromčeky veľmi pomaly. Odrezkami tenkých korienkov som proces zrýchlil temer o rok.

„Budhova ruka“ (Citrus Medica)

            Odrezkom vetvičky po prvý kvet mi to trvalo 40 mesiacov a odrezkom mladého koreňa hrúbky 12 mm mi to trvalo 6 mesiacov.

Kumkvát (Fortunella Japonica)

            Zatiaľ nekvitol, ale nový stromček má zo starého pokrúteného obnaženého koreňa zaujímavý kmeň na bonsaj svedčiaci o charaktere, ktorý inak možno nadobudnúť len dlhým životom prekypujúcim zážitkami ...

Kumkvát (Fortunella Hindsii) monoploidná forma

            Výsledky podobne Citrusu Medica „Etrog“.

Kumkvát (Fortunella Hindsii) polyploidná forma

            Totožný výsledok.

Citrus trifoliata (Poncirus Trifoliata)

            Mnohé citrusy nerastú z vlastných koreňov, ale z podnoží. Vrúbľované sú zvyčajne na Poncirus Trifoliata. Nedávno som zasadil pár odrezkov korienkov Trifoliaty a nové puky vyklíčili behom týždňov. Toto je veľmi rýchly spôsob ako získať nové podpníky na štepenie.

Citrus malolisty „Chinotto“ (Citrus myrtifolia)

            Znovu – puky vyrástli z dostatočne hrubých odrezkov koreňov veľmi rýchlo.

 

Iné odrody citrusov som sa takýmto spôsobom zatiaľ množiť nepokúšal, ale z iných odrôd ovocných tropických stromčekov vhodných na pestovanie v kvetináči či skleníku mám skúsenosti s nasledujúcimi:

 

Morské Hrozno (Coccoloba uvifera)

            Halúzky dokonca vyrastajú z obnažených neodrezaných koreňov priamo na pobreží.

Guava (Psidium guajava)

 Niekoľko odrôd.

Tamarind (Tamarindus indica)

            Z kvetináča, ktorý sedel na trávniku unikli korene cez odkvapové otvory do zeme. Keď som ich od kvetináča odrezal, zo zeme vyšľahli vetvičky!!

Jaboticaba (Myrciaria cauliflora)

            Nielenže rastú vetvičky z obnažených koreňov rovno v sade, ale dokonca kvety a ovocie rastie na obnažených (hrubších) koreňoch pod stromom!!!

 

Tiež je takto možné rozmnožovať mnohé tropické ozdobné stromčeky. Napríklad:

Austrálska borovica (Casuarina equisetifolia)

Strom papierovej kôry (Melaleuca quinquenervia)

Strom sviečok (Parmentiera cereifera)

Fukijsky čaj (Ehretia buxifolia)

Čínsky buk (Ulmus parvifolia)

Nie všetky odrody však možno takto rozmnožovať. Korene stromov niektorých odrôd nie sú schopné vytvoriť bunky pre vznik listových pukov. Prekvapujúcim príkladom sú takmer všetky odrody figovníkov – banyany. Tieto odrody sú schopné spustiť na zem vzdušné korene, ale ani z týchto, ani z podzemných koreňov nie sú schopné klíčiť vetvičky.

Niektoré banyany majú vzdušné korene nielen z kmeňa, ale dokonca z horizontálnych konárov, z ktorých sa spúšťajú ako povrazy vertikálne k zemi, kde sa nakoniec zakorenia. Tieto korene, ako časom hrubnú, postupne sa stávajú kmeňmi celého lesíka. Kým prastarý kmeň zomrie, na vrchu konárov, presne nad každým týmto „koreňovým kmeňom“ vyrastie nová koruna. Nikdy však priamo s takýchto kmeňov, pretože tieto vzdušné korene nie sú schopné vytvoriť vlastné vetvičky.

 

Dôvody pre množenie stromov odrezkami z koreňov:

1.         Vyššie percento úspechu než u iných typov množenia odrezkami.

2.         Využitie materiálu, ktorý by sa inak stal odpadom.

3.         Kvantita nových rastlín. Na hrubších koreňoch zvyčajne vyrastie viacero pukov, a ak vetvičky z týchto pukov neskôr prihrnieme pôdou, zakorenia sa a po neskoršom odrezaní pôvodného koreňa získame množstvo nových rastlín.

4.         Rýchlosť rastu v prípade hrubého dlhého koreňa, možno odlúpiť všetky nové výhonky okrem toho najvitálnejšieho, ktorý potom veľmi rýchlo rastie, keďže je živený neúmerne veľkým koreňovým systémom. A znovu, tak ako v bode 3: táto nová rastlina sa zároveň, ak sa prihrnie pôdou, zakorení vlastnými koreňmi, a ak sa potom pri presádzaní materský koreň odreže, budú tieto nové povrchové korene naďalej živiť rastlinu bez príliš veľkého šoku. Materský koreň sa môže použiť pre ďalšie rozmnožovanie.

5.         Rýchly vznik kmeňa pre bonsaj – vzpriamením a obnažením časti koreňa a neskorším zostrihnutím vetvičiek do koruny stromu vznikne strom s kmeňom (bývalým koreňom), ktorý vyzerá starobou pokrútený a tvarovaný dlhým, zaujímavým životom...

(U odrôd, ktorých korene majú tendencie rásť veľmi vertikálne, ako napríklad Kumkvát Fortunella Hindsii, je možné zasadiť najprv semienko do veľmi vysokého kvetináča plného hrubého štrku, v ktorom je iba veľmi málo zeme. Dolu sa boriaci koreň je tým nútený ísť krivolako a vytvára tak zaujímavý kmeň pre budúci bonsaj v štýle „Literata“).

            Dočasný estetický problém s „opačným zhrubnutím“ kmeňa: keďže kmene stromov sú spravidla najhrubšie pri zemi a najtenšie pri korune, kmeň vzniknutý z koreňa má zhrubnutie opačné. Po čase, rastom koreňov pod týmto novým „kmeňom“ sa toto „opačné zhrubnutie“ prevráti – spodná časť nového kmeňa bude hrubnúť rýchlejšie než vrchná z tých istých dôvodov ako normálne kmene stromov.

 

            Vážení priatelia, končím. Dúfam že som vás inšpiroval a pobavil. Ak nie, tak dúfam, že som Vás aspoň pobavil.

Srdečne vás zdravím.

vlado

 

 

Ak odrežete rozvetvený koreň, môžete urobiť stromček s kmeňom v tvare srdca