Lúpanie

“Prv než zasadíš citrusové semienka, olúp vonkajšiu šupku.” poradil mi priatel. Nevedel som ako a tiež som sa bál, ale nakoniec som to predsa len urobil. ‘Nahé’ semienko som so strachom posadil. Vzišlo! Neskoršie som posadil 100 takto olúpaných semienok a dalších 100 neolúpaných ako kontrolnú skupinu. Nechcem vás zdržovať mojimi štatistickými záznammi a tak poviem len to, že olúpané vyklíčili skôr a zrejme s toho dôvodu boli rastlinky tiež väčšie. Po čase však tie neolúpané v raste prvú skupinu dohonili. Ak semienko dostatočne rýchlo nevyklíči, po čase podlahne pliesni. Zrejme preto vyrástlo viac rastliniek v olúpanej skupine.

Nie všetky citrusy sa dajú úspešne pestovať zo semienka. Niektoré majú korene s tak malou vitalitou a/alebo s tak velkým sklonom k ochoreniu, že po vyklíčení treba rastlinku navrúblovat na lepšiu podnož. ďalším vážnym rizikom pestovania ovocných stromkov zo semienka je doba kým rastlinka začne plodiť. Niektoré semenáče rastú desaťročia kým prvýkrát rozkvitnú.

Z odrôd s ktorými mám skúsenosti som mal velký úspech len s dvomi:

S Fortunellou Hindsii a dvomi variantami Citrusu Medica (jeden s kríkovou tendenciou rastu a pukmi kvetou fialovej farby a druhý so stromovou tendenciou rastu a s pukmi kvetou čisto bielej farby. Prvé kvitnutia u C. Medica aj u F. Hindsii vždy začali po 1½ až 2½ rokoch po vysiati semienok.

predpokladám, že ‘semenáče’ Citronu Ponderosa by tiež mohli začať kvitnúť v pomerne mladom veku, keďže Citron Ponderosa je vraj krížencom citrónu a C. Medica (aj tvar listov tomu naznačuje).

A nakoniec by som tiež odporúčal pestovať zo semienka Microcitrus Papuana, pretože o Microcitruse Papuana som čítal, mimo iné v článku od objaviteĺa tejto odrody, že rastlinky kvitnú už rok po vysadení semienka (v sklenníku na Floride USA). Len tak na porovnanie – o ostatných odrodach mikrocitrusov sa píše že plodia 5 až 7 rokov po zasadení semienka.

Keďže z citrusov ktoré pestujem najväčšie semienka má C. Maxima – chcel by som na nich ukázať ako vyzerá semienko pred, počas a po olúpaní vonkajšej šupky:

Velké semienka z velkých plodov

do vianoc budú plody ešte vačšie (foto dva mesiace pred dozretím).

Najmenšie semienka citrusovníka ake som kedy sadil boli z Eremocitrus glauca. Olúpat sa mi ich nepodarilo, ale som im aspon pomohol ‘nalúpnutím’.

príprava pôdy

Semienka sadím do jemného štrku s kamienkami 2 – 3 mm velkosti. Do štrku, nie do piesoku, pretoze ten je, tu na Havaji, príliš zásaditý.

Len tak pre zaujímavosť: štrk je tu z lávy, ktorá vyzerá ako škvára a je dvoch typov: čierny a červený. Ten červený má väčšiu kysličnatosť (nižšie pH číslo), pretože obsahuje vela železa ktoré hrdzavie. Z rozpadnutej lávy tohoto typu je na niektorých častiach tunajších ostrovov vytvorená kysličnatá, sýtočervená zem v ktorej sa darí ananasom.

V literatúre odporúčaný stupeň pH pôdy pre tu - ktorú rastlinu znamená hlavne stupeň zásaditosti pri ktorej korene danej odrody optimálne vstrebávajú výživné látky. Pri dostatočnom množstve výživy v pôde na niekolkých stupňoch hore/dole zvyčajne nezáleží. Dokonca prechod z jednoho typu pôdy do druhého móže byť šokujúcejší než rast v pôde, ktorej sa už rastlina prispôsobila.

štrk presievam cez 4 sitá s otvormi 2mm, 3mm, 6mm a 12 mm.

štrk ktorý sa preseje cez najjemnejšie sito je prach. nepoužívam ho, pretože neprepúšťa dosť vzduchu pre korene. štrk ktorý zostane len na spodnom site (2 až 3 milimetrové kúsky), používam len pre klíčenie - jemné mladé korienky. štrk ktorý zostane po osievaní na druhom najjemňejšom site (3 až 6 milimetrové kúsky) miešam s humusom v pomere 1:1 na rozsádzanie z hrantíkov do kvetináčov . Na suchšej časti nášho ostrova sa mieša skôr 1 diel štrku s 2 až 3 dielmi humusu. Na daždivej časti naopak 2 až 3 časti štrku s 1 častou humusu.

štrk ktorý zostane v site o poschodie vyššie (s 6 až 12 milimetrovými kúskami) používam na spodnú časť kvetináča na zabránenie úniku zeme cez odtokové dierky a na zvýšenie vzdušnosti. štrk na vrchnom site (s kúskami vo velkosti nad 12 milimetrov) pre ovocné stromky v kvetináčoch nepoužívam, ledaže na dno velmi velkých kvetináčov.

klíčenie

Na rozdiel od väčšiny odrôd rastlín, citrusy, podobne ako aj napríklad Mango, Jaboticaba (Myrciaria cauliflora) a Malabarský gaštan (Bombax glabra, alebo Pachira aquatica) majú často v semienku viac než jeden zárodok. Dve až peť rastliniek z jednoho semienka je u väčšiny odrôd citrusovníkov pomerne bežné. Jedno vzniká opelením, a ostatné sú klonálne – po matke. I keď tie klonálne by vraj mali byť vitálnejšie, v mojej skúsenosti u nehybridoch rastú všetky pomerne rovnako a u hybridov tie neklonalne rastú často ovela rýchlejšie. Pretože gastany Malabaru sú ovela väčšie než semienka citrusovníkov, ukážem tu klonálne klíčky na Malabarskom gaštane:

Samozrejme, že ak sa rastlinky s multiembryových semienok dostatočne skoro nerozsadia, niektoré budú mať v tlačenici postupne velmi spomalený rast.

Prvé listy

Tak ako u iných rastlín, u väčšiny odrôd citrusu sú prvé dva (klíčne) listy iného tvaru než nasledujúce ‘dospelé’. Poznám však niekoĺko výnimiek:

Panášované listy (Variegated): u väčšiny odrôd citrusovníkov (tak ako u väčšiny odrôd iných rastlín) sa táto charakteristika semenom neprenáša. Výnimkou je panášová odroda Citrusu Aurantium. Prvé listy som mal velmi panášové a následujúce sú ovela menej a menivo. postupne sa to ustáluje, u každej rastlinky na inom stupni panášovania.

Z detstva cez pubertu k dospelosti: listy rôznych odrôd microcitrusov prechádzajú niekolkými štádiami. Nielen že prvých približne 10 listov bolo tak malých, že som ich tvar mohol vidieť len pomocou silnejsej lupy, ale samotný tvar prechádzal niekolkými štádiami kým sa ustálil na tom dospelom, specifickom pre danú odrodu microcitrusu. Tieto citrusovníky nie su jedinými odrodami stromov ktoré vytvárajú v rôznych štádiach života lístie s tvarom specifickým pre daný vek. Strom, ktorý pochádza z vysoko položených častí Havaja – Havajska Koa (latinským menom Acacia koa) má za mlada súlistia, podobné agátu a neskoršie má večšie listy tvaru kosáka, technicky zvané phyllodes - sú to vlastne ploché stopky listov.

Hybridy: niektoré hybridy, ako by za mlada nevedeli po kom by chceli byť, rastú napríklad najprv s listami tvaru kombinacie tvaru listov oboch rodičov, potom s listami po otcovi (alebo naopak), kým sa neustália, často predsa len s listami po mame. V prípade že sa jedná o semienko vzniklé hybridným opelovaním medzi dvomi rodičmi ktorí sú tiež hybridmi, situácia je oveĺa komplikovanejšia. Extrémny príklad: Mám jeden meter vysoký citrusovník ktorý rastie už piaty tvar listov.

najprv rástli ‘štvorlístki’

potom ‘trojlístky’

potom ‘dvojlístky’ a stromček začal mať niekolko kmeňov

na vrchu jednoho začali rásť zakrslé listy jednoduchého tvaru

a na iných listy plnej velkosti jednoduchého tvaru

tieto fotografie som robil pred mesiacom. Medzičasom všetky nové listy rastú s dvomi častami, (okrem jedného ktorý vyrástol s tromi časťami,) ale tie s dvomi častami sú ovela širšie než ten ktorý vidíte na fotke.

Takže na záver – s pestovaním citrusov zo semienok, záveru nikdy niet. Tak ako s výchovou detí – život, plný prekvapení, ide stále ďalej … .